Pri množstve tabuliek sa nezaobídeme bez sledovania dátumových alebo časových údajov. Ako príklad nemusí byť iba kalendár, ale aj napríklad tabuľky, kde môžeme sledovať povedzme elektrickú spotrebu, spotrebu vody a pod. s výpočtom odhadovanej spotreby na konci zúčtovacieho obdobia.

Pri všetkých takýchto tabuľkách sa nezaobídeme bez výpočtu napríklad počtu dní medzi dvomi dátumami, poradového čísla dňa, v prípade sledovania časov napríklad počtu odpracovaných hodín a pod. Pretože nemá zmysel, aby sme si vysvetľovali všetky funkcie podrobne, ukážeme si použitie dátumových funkcií na príklade tvorby kalendára.

Kalendár

Predpokladajme, že si chceme vytvoriť kalendár s tým, že zadáme iba príslušný rok a všetky ostatné údaje sa nám vypíšu automaticky sami. Preto, aby sme toto dokázali urobiť potrebujeme zistiť minimálne dve veci – číslo dňa, v ktorom začína príslušný mesiac zadaného roku a počet dní príslušných mesiacov. Druhý údaj je jednoznačný pre všetky mesiace okrem februára, kedy musíme zistiť, či rok je alebo nie je priestupný.

Odkaz na zadaný rok v pomocnom liste

Tieto údaje si zadáme do pomocného listu (pomenujme ho „Pomocne“). Predpokladajme, že rok máme zadaný v bunke A1 (v skutočnosti si tam uložíme iba odkaz na bunku do listu „Kalendar“, kde budeme zadávať rok, pre ktorý tvoríme kalendár). Najprv si musíme z čísla roku vytvoriť dátumy prvých dní v mesiaci. Na toto použijeme funkciu DATE:
DATE(rok;mesiac;deň)

Takže v našom prípade získame príslušné dátumy funkciami:
DATE($A$1;1;1), DATE($A$1;2;1), DATE($A$1;3;1) až DATE($A$1;12;1).

Poradové číslo dňa

Poradové číslo príslušného dňa sa dá zistiť pomocou funkcie WEEKDAY:
WEEKDAY(dátum;typ)

pričom typ určuje, ako sa počíta prvý deň v týždni. Pri hodnote 1 sa počítajú od 1 od nedele, pri hodnote 2 sa počítajú od1 od pondelka a pri hodnote 3 sa počítajú od 0 od nedele. Pre nás bude teda vyhovovať typ 2. Pre prehľadnosť si napíšeme do stĺpca A názvy mesiacov a do stĺpca B zadáme nasledovné vzorce:

=WEEKDAY(DATE($A$1;1;1);2)
=WEEKDAY(DATE($A$1;2;1);2)
…
=WEEKDAY(DATE($A$1;12;1);2)

Poradové číslo (deň) dátumu

Do stĺpca C zadáme počet dní príslušného mesiaca. Pre zistenie posledného dňa v mesiaci február môžeme použiť v podstate dva vzorce. Funkcia EDATE umožňuje zistiť dátum, ktorý nasleduje o zadaný počet mesiacov (pred) po počiatočnom dátume:
EDATE(počiatočný dátum, počet mesiacov).

V našom prípade by sme teda mohli zadať takýto vzorec:
EDATE(DATE($A$1;1;31);1)

a následne z neho zistiť číslo dňa pomocou funkcie DAY:
DAY(EDATE(DATE($A$1;1;31);1)).

Počet dní vo februári (prestupné roky)

Táto funkcia má tú nevýhodu, že nepočíta s dňami. Pretože január má viac dní ako február, vráti nám však správny výsledok. Pre prípad, že potrebujeme zistiť počet dní iných mesiacov je však nevyhovujúca a lepšia je funkcia EOMONTH, ktorá vracia ako výsledok posledný deň mesiaca, ktorý nasleduje o zadaný počet mesiacov (pred) po počiatočnom dátume:

EOMONTH(počiatočný dátum, počet mesiacov).

Preto do bunky C3, kde chceme mať uložený počet dní mesiaca február zadáme vzorec:
=DAY(EOMONTH(DATE($A$1;1;1);1))

Počet dní v mesiaci február

Teraz máme pripravené všetky potrebné podklady na tvorbu vlastného kalendára. Na liste „Kalendar“ si pripravíme zoznam mesiacov, pričom musíme počítať s tým, že mesiac môže byť až v šiestich týždňoch (napríklad marec 2008).

Vlastný kalendár

Podmienka pre pondelok prvého týždňa v mesiaci

Pretože musíme zaistiť, aby sa nám začali vypisovať dátumy až od toho dňa, kedy mesiac skutočne začína, musíme testovať, či vypočítaný prvý deň v mesiaci už nastal, alebo nie. Preto v prvom riadku príslušného mesiaca zadáme nasledovné podmienky (príklad je pre január, kde máme počet dní v bunke B2 na liste „Pomocne“):

Podmienka pre prostredné dni prvého týždňa v mesiaci

Pondelok (bunka A5) =IF(Pomocne.$B$2=1;1;"") – ak začína mesiac v pondelok, tak vypíšeme číslo 1, inak ponecháme bunku prázdnu.
Utorok (bunka B5) =IF(Pomocne.$B$2<=2;A5+1;"") – ak začína mesiac v utorok alebo skôr, tak zväčšíme číslo dátumu, inak bunku ponecháme prázdnu. V tomto prípade využívame to, že prázdna bunka sa správa ako číslo 0. Toto opakujeme až po sobotu:
Streda (bunka C5) =IF(Pomocne.$B$2<=3;B5+1;"")
Štvrtok (bunka D5) =IF(Pomocne.$B$2<=4;B5+1;"")
Piatok (bunka E5) =IF(Pomocne.$B$2<=5;B5+1;"")
Sobota (bunka F5) =IF(Pomocne.$B$2<=6;B5+1;"")
Nedeľa (bunka G5) =F5+1 – pretože mesiac musí začínať v niektorý deň, pokiaľ nezačal po nedeľu, musí začať v tento deň a preto tu testovanie už nemá zmysel.

Nedeľa prvého týždňa v mesiaci

Následne musíme zadať ostatné riadky. V nich však musíme testovať zároveň aj maximálny počet dní (pre január máme tento údaj v bunke C2 na liste „Pomocne“), aby sme správne ukončili príslušný mesiac. Počet dní vlastne zväčšujeme o 1 oproti predchádzajúcej bunke s tým, že pre pondelok (stĺpec A) musíme pripočítať jednotku k nedeli (stĺpec G):

=IF(G5<Pomocne.$C$2;G5+1;"")

Výpočet pondelku ostatných týždňov v mesiaci

a pre ostatné dni (stĺpec B až G) k predchádzajúcemu stĺpcu:

=IF(A6<Pomocne.$C$2;A6+1;"")
=IF(A6<Pomocne.$C$2;B6+1;"")
…
=IF(F6<Pomocne.$C$2;F6+1;"")

Výpočet ďalších dní v mesiaci

Tieto vzorce môžeme zadať v jednom riadku a potom nám ich stačí nakopírovať do zvyšných možných týždňov príslušného mesiaca.

Podobne postupujeme aj pre ostatné mesiace. Musíme si však uvedomiť, že používame absolútne adresovanie počiatočného dňa v mesiaci a absolútne adresovanie počtu dní, preto musíme byť pozorní (pre február používame bunky Pomocne.$B$3 a Pomocne.$C$3 atď.).

Úprava vzorcov pre ďalší mesiac

Nakoniec si kalendár podľa svojich požiadavok naformátujeme – orámujeme, nastavíme farby, vyberieme vhodné písmo a jeho veľkosť, upravíme šírky buniek, zlúčime bunky s nadpismi mesiacov do jednej… a kalendár si môžeme vytlačiť. Pravdaže, kalendár je iba jednoduchý, neobsahuje sviatky, to si však môže každý doplniť podľa svojej ľubovôle.

Náhľad na hotový kalendár

Nabudúce: Jednoduché makro pre formátovanie buniek.

Stránky OpenOffice.org: www.openoffice.sk